Od byzantského chrámu, cez osmanskú mešitu až po moderné múzeum a… opäť mešitu.

Hagia Sofia, známa aj ako Chrám Božej Múdrosti sa nachádza v Istanbule, v dnešnom Turecku. Bohatá história tohto miesta láka pocestných zo všetkých kútov sveta celé stáročia a vy si ju s nami môžete vychutnať obvykle hneď na druhý deň po prílete do Istanbulu počas nášho zájazdu Istanbul – prístav sveta.

Chrám Božej Múdrosti sa v ostatných štyroch rokoch zaradil k najnavštevovanejším pamiatkam sveta. V roku 2022 jeho prahom prešlo viac ako trinásť miliónov návštevníkov. Aj z tohto dôvodu, sa turecká vláda rozhodla, že vstup do chrámu spoplatní. Od januára 2024 stojí návšteva Hagie Sofie každého návštevníka staršieho ako osem rokov 25 eur a vstup je obmedzený – ak nie ste praktizujúci moslim, samozrejme.

Osobne som navštívila Hagiu Sofiu v júli 2023, kedy ešte žiadne z týchto pravidiel neplatili. Teda okrem klasickej požiadavky, ktorá platí v každom chráme bez ohľadu na vierovyznanie – byť slušne oblečený. V preklade to pre Európana často znamená byť zahalený – ramená a kolená. Striktnosť a dodržiavanie tohto pravidla sa líši od mesta k mestu. Ja som sa rozhodla, že do Hagie Sofie si vyberiem „plné krytie“. Kúpila som si na Grand bazári modernú a najmä letnú verziu tradičného ženského oblečenia aj so šatkou. Prevlek z mojich bavlnených šiat sa uskutočnil na toaletách v kaviarni, v ktorej mi dve veľmi milé turecké čašníčky pomohli s uviazaním šatky. Odvážila som sa poprosiť ich o pomoc, pretože môj štýl viazania šatky pripomínal dedinskú babku zo slovenských kopaníc a kaviareň zívala prázdnotou. S ich pomocou som sa zmenila na béžovo vyzerajúcu moslimku a a zrazu som sa stala ako turistka neviditeľná. Voľné nohavice a tunika povievali vo vetre a tak som sa z kaviarne vybrala rovnou cestou do Aye Sofie, ako ju volajú domáci. Aya Sofia stojí na tom kopci v Istanbule, v štvrti Sultanahmet, v mestskom distrikte Fátih už 1664 rokov. Nie tá úplne prvá a pôvodná, ale jej nasledovníčka, ktorá bola vysvätená v roku 537 n.l. A v tomto príspevku som sa bližšie pozrela na jej pestrý životopis. Chronologicky.

Východorímska ríša

Hagia Sofia vo svojich počiatkoch uzrela svetlo sveta ako ranokresťanský chrám. Konštantín I. sa rozhodol spečatiť víťazstvo kresťanstva nad pohanstvom výstavbou veľkého kostola na jednom zo siedmich pahorkov Konštantínopola. Aby to víťazstvo bolo aj fyzické a nielen metaforické, nechal ten kostol postaviť na mieste pohanského chrámu a doslovne ho pomenoval veľký kostol – Megalé Ekklésiá. Stavbu dokončili za vlády jeho nástupcu, Konštantína II., ktorý ho premenoval z veľkého kostola na chrám Božej múdrosti (Hagia Sophia) v roku 360 n.l.

Byzantská éra

V roku 404 n. l. chrám Božej múdrosti zhorel a Theodosius II. nechal na rovnakom mieste o deväť rokov neskôr vybudovať novú baziliku. Táto bazilika zanikla počas povstania Níká, v roku 532 n. l. Ešte v tomto roku sa začalo s výstavbou tretej verzie chrámu. V tomto prípade vystriedal baziliku s drevenou strechou, kamenný murovaný chrám, ktorý vydržal všetky nasledujúce nájazdy a prírodné katastrofy s opravami a úpravami až dodnes. Chrám vysvätili 27. decembra 537 n.l. za vlády Justiniána I. Výstavbu mali na starosti dvaja architekti, Izidor z Milétu a Anthémios z Trallu. Títo vytvorili grandióznu stavbu, ktorá mala symbolizovať moc a bohatstvo ríše. Jej obrovská kupola, ktorá bola svojho času najväčšia na svete, sa stala inšpiráciou pre mnohé ďalšie sakrálne stavby.

Osmanská éra

V roku 1453 dobyli Konštantínopol osmanskí Turci pod vedením sultána Mehmeda II. Po dobytí mesta bol chrám premenený na mešitu. Sultán pridal islamské prvky, minarety, mihrab a minbar, čím sa Hagia Sofia stala centrom moslimského náboženstva v ríši. V tomto období bola budova niekoľkokrát rekonštruovaná a upravovaná.

Moderná éra

Po páde Osmanskej ríše a vzniku Tureckej republiky sa v roku 1935 Hagia Sofia stala múzeom na príkaz prezidenta a zakladateľa moderného Turecka, Mustafu Kemala Atatürka. Tento krok vyjadroval sekulárnu povahu novej tureckej republiky a zároveň smeroval k ochrane historického dedičstva chrámu, ktorý slúžil ako miesto uctievania kresťanstvu aj islamu.

Súčasnosť

V roku 2020 turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan oznámil, že Hagia Sofia bude opäť slúžiť ako mešita. Tento krok vyvolal rozporuplné reakcie po celom svete, pričom niektorí to videli ako obnovu islamského dedičstva, zatiaľ čo iní ako stratu sekulárneho symbolu a medzinárodného kultúrneho dedičstva. Napriek tejto zmene je Hagia Sofia stále otvorená pre turistov a návštevníkov.

Na záver môžem podotknúť, že biografia tohto svetoznámeho chrámu je naozaj bohatá a energia miesta očarujúca. Dovoľte si aj vy vychutnať pohľad na nádhernú architektúru a pocíťte náladu, ktorá sa šíri z chrámu v ktorom odozneli tisícky modlitieb. Dokonca do Istanbulu sa lieta už aj z Bratislavy.

A ak vás Istanbul a Turecko zaujalo, v našej ponuke si môžete vybrať až zo šiestich poznávacich zájazdov:

Istanbul – prístav sveta

Istanbul a Kappadokia za 6 dní

Kappadokia a Efez

Istanbul v zime za 5 dní

Silvester v Istanbule

Istanbul na Valentína