Kazachstan – alebo ako vychovávať naše dcéry

Ženy v Kazachstane

Po služobnej ceste v Kazachstane mi v mysli ostala vracajúca sa spomienka na svadobné zvyky Kazachov. V istom zmysle ma oslovili z čisto praktického hľadiska, pretože riešili otázku sebestačnosti a postavenia mladej ženy v spoločnosti v rovine, ktorá mnou hlboko rezonovala. Počas návštevy etnického centra Nomad sme sa zoznámili s pánom, ktorý toto centrum viedol a zároveň oplýval bohatými znalosťami o dejinách kočovných turkických kmeňov na území Kazachstanu a strednej Ázie všeobecne. V rámci mojej obmedzenej schopnosti rozumieť ruštine a vďaka kolegynkinmu tlmočeniu som sa dozvedela o tzv. zozname vena. Už dávnejšie som zistila, že v ázijských krajinách bolo v minulosti zvykom ženíchovej strany pri žiadosti o ruku doručiť nevestinej rodine zásnubné dary tzv. cenu za nevestu. Táto tradícia sa v niektorých častiach Ázie dodržiava dodnes. Zvykom nevestinej rodiny pri svadobných obradoch bolo doručiť spolu s nevestou aj veno, a to nielen vo fyzickej forme, ale aj v listinnej podobe. Veno, ktoré nevesta so sebou priniesla do rodiny bolo jej osobným majetkom, na ktorý manžel nesmel siahnuť v takmer žiadnom prípade. Tradičnými položkami na zozname bohatej mestskej nevesty boli pozemky, obchody, budovy, jadeitové šperky, oblečenie a posteľná bielizeň. Avšak v prípade kočovnej kazašskej nevesty boli prvými, najdôležitejšími a najdrahšími prvkami na zozname pokrývka hlavy saukele a jurta.

Prvá a teda najdrahšia časť vena bola pokrývka hlavy saukele. V rámci lepšieho porozumenia ju prirovnám k modernému závoju, alebo korunke. Na úvodnej fotografii môžete vidieť vysokú konkávnu pokrývku hlavy pripomínajúcu biskupský klobúk. Túto mala nevesta na hlave počas cesty z rodnej jurty k ženíchovi. Táto bola vykladaná drahými kameňmi, perlami a striebrom a jej príprava v mnohých prípadoch trvala aj rok. Čím bohatšia bola nevesta, tým drahší mala klobúk. Tento jej mal totiž v budúcnosti slúžiť ako jej súkromný bankový účet – v prípade núdze mohla žena ustrihnúť zo saukele perlu, či kus striebra a vymeniť ho za jedlo alebo iný potrebný tovar.

Druhá položka na zozname bola jurta. Každá kazašská žena si so sebou do manželstva prinášala vlastný dom. Opäť záležalo od toho z akej bohatej rodiny pochádzala, jurta mohla mať 6, 8, 12 alebo 24 stien. Najväčšie jurty, s 32 stenami boli vyhradené pre vodcov kmeňa – chánov.

A to je podľa mňa úžasné. Vlastný účet a vlastný dom – až potom prichádza manžel a miesto pre budovanie rodiny.

Samozrejme veno ovplyvňovali prirodzené faktory spoločnosti, v ktorej žena žila. Ak  pochádzala z rodiny v usadenej spoločnosti, v meste – jej zoznam vena vyzeral tak ako sme spomenuli vyššie – jej zábezpekou v manželstve boli obchody v meste, ktoré vlastnila jej rodina, alebo pozemky a farmy v jeho okolí, ktoré jej prinášali výnosy. Keďže Kazaši boli kočovníci, veno ich žien logicky muselo byť ľahko prenosné. A samotné Kazašky museli byť mobilné. V kazašských jurtách, synovia ostávali doma a dcéry sa vydávali ďaleko. Aj tento zvyk mal svoje korene v ochrane a budovaní zdravej spoločnosti. Kazaši dodnes dodržiavajú zvyk, podľa ktorého musia poznať sedem pokolení svojich predkov, aby sa vyhli miešaniu príbuzenstva v manželských zväzkoch. Aj to bol dôvod, prečo sa dievčatá vydávali do vzdialených kmeňov – aby sa minimalizovala šanca na uzavretie manželstva medzi príbuznými. Žena sa po sobáši stala súčasťou ženíchovej rodiny a mohlo sa stať, že svoju pôvodnú rodinu už nikdy v živote nestretla. A preto zastávali dcéry v rodine špeciálne miesto.

Keď sa ako prvorodené dieťa narodila Kazachom dcéra, považovalo sa to za dobré znamenie. Kazašská ľudová múdrosť hovorí: „yrys aldy qyz“ v doslovnom preklade „dcéra je predzvesťou šťastia“. Kazaši verili, že dcéra je krátkodobým hosťom v dome a preto sa k nej tak aj správali. Svoje dcéry obliekali do tých najelegantnejších šiat, kŕmili ich najchutnejším jedlom a vážili si ich ako čestných hostí. Dcéry za stolom sedeli na najčestnejšom mieste. Kazaši si považovali svoje dcéry ako budúce matky a zároveň ako schopných sprostredkovateľov – ženy boli schopné spájať vzdialené kmene a zmierovať bojujúce národy. Nielen bohaté rodiny, ale aj kazašské rodiny s priemerným príjmom venovali pozornosť starostlivosti o svoje dcéry. Známy kazašský vedec a etnograf K. Argynbajev píše: „Dievčatá nosili odevy z drahých látok a elegantné šperky zo zlata a striebra. Boli pre ne vyrábané krásne sedlá a drahé jazdecké postroje a ľahké vozy so záprahmi krásnych koní.“

K životu kazašských žien sa vyjadril vo svojich zápiskoch aj profesor geografie z University of Yale – Ellsworth Huntington, ktorý navštívil niektoré kazašské osídlenia počas svojej cesty Turkistanom  v roku 1905. Spomína, že miestne ženy sa “neustále venujú domácim úlohám. Voľne sa zhovárajú s mužmi a nesnažia sa skrývať”. Tento fakt Huntingtona prekvapil, pretože Kazachovia boli moslimovia a moslimské ženy v tradičnom chápaní islamskej spoločnosti žili v ústraní a boli zahalené. Navzdory týmto očakávaniam sa však kazašské ženy zúčastňovali na zhromaždeniach, aktívne sa podieľali na kmeňovým oslavách a hrách a „pohotovo reagovali na vtipy v konverzáciách s mužmi“.

Kazašskí ľudia majú také príslovie: “Qyzdyng zholy zhingishke” “Cesta dievčaťa je krehká”. Aj preto v tradičnej kočovnej kazašskej spoločnosti boli záujmy žien pod ochranou rodiny a kmeňa. Hlavnou úlohou žien, okrem udržiavania domácnosti a prínosu zdravého potomstva do rodiny, bolo totiž odovzdávanie životných skúseností mladšej generácii, výučba rodného jazyka, zvykov a tradícií a duchovných hodnôt a spoločenských ideálov toho ktorého kmeňa. Hlavnou úlohou muža v kazašskej rodine bola ochrana rodiny, spoločenstva a majetku a zabezpečenie živobytia vo forme stád alebo obchodu. Kazašské ženy boli označované prívlastkom strážkyne srdca a boli rovnými spoločníčkami a radkyňami svojich manželov. V istom zmysle možno povedať, že hoci Kazaši považujú mužov za hlavu rodiny, veľmi si uvedomujú, že k zdravej hlave patrí odjakživa pohyblivý krk. Možno aj preto majú Kazaši príslovie: “Zhaqsy aiyel zhaman erkekti khan qylady – Dobrá žena urobí aj zlého muža chánom”. Kazaši vskutku veria, že je to práve žena, od ktorej závisí budúcnosť rodiny a solventnosť alebo insolventnosť jej manžela. 😀

Viac o kazašských zvykoch a tradíciách sa dozviete počas návštevy tradičnej jurtovej dedinky Húni počas nášho poznávacieho zájazdu Kazachstan – to najlepšie za 10 dní. Vychutnajte si s nami skvelé jedlo, nádherné výhľady a prekvapivé bohatstvo Kazachstanu.

Ďakujeme za krásne fotografie tradičných kazašských odevov z etnického centra Nomad.